Gekua fudi
Nu'ä Nhietho ra Municipio ge ko'ä ja norte, bu estado ge Veracruz, ja yä coordenada 20°36' LN 'ne 98°22' LW, ja n'a altura ge nivel a ndehe ge 1800 msnm. Nu'a rän nxidi 'ne ran nguni tsu'ä 153.81 Km2, apu 12 399 ya höi ge ejido (Arias Hernändez, R. (Coordinador), 1992. Información básica municipal de Veracruz. Tomo I. Indicaciones geopolíticas, sociales y económicas. Gobierno del Estado de Veracruz, 543 pp.). Ja rä lidero ko nu'u yä municipio Mati, Zonte, Nthenhöi 'ne Nik'eña.
"Texcatepec" rä palabra ge ndezna, ge ne dä ma: Texca (Nhie) 'ne tépetl (t'oho) hange'a ne da ma: "Nhietho". Getho thotho ja ya tsodo ja höi.Nubu götho ran nzant'i ä municipio 'mui ntho n'a 10 000 yä habitante, casi götho 90% ya ñuhu 'ne ñamfo, nu'u tego ñamfo tho n'a 10% pongi.
Nu'ä 'mefi noxyä häi gue'ä nthudethä 'ne uäju. Ket'ä fö yä de'io, ngun'ño, tsudi 'ne yä ndonfani; ket'ä t'ot'ia 'mots'e 'ne yä xiho, pege ya xän gä'i tsu.
Nhietho bima ma funda en 1400 por n'a grupo yä ñuhu ge ba nexpu Ntutu, Hidalgo. Nja 'mukua yä ñuhu ja yoho yän nfeni. Muditho t'ena ge ko'mu hin mi ho yä höi ne getho bi gint'iä ndezna 'ne 'mefa yä zubi, n'a grupo bi zokua zona. Nu'ä män'a ma ge nuyä yä ñuhu bi iet'iä huasteco mi 'mukua, getho xä thin yä. xana 'ne ya mohi ge mi kupa.
Yä z'a ne yä zu'e mukua
Nu´u yä huanza te nua Nhietho yä dä däpo, nu'u yä z'a te ntho n'a 20 ó 30 metro gerä hma 'ne nu'mu octubre, noviembre, diciembre, enero 'ne febrero hox'u yä xipaxi, gepuya pox yä paxi mahon'a 'mu marzo 'ne septiembre.
Nu ´u yä xiza, yä bopo, hugi 'ne yä 'mose. Ket'a 'mui xängu yä zu'e tengu yä haho, n'äi, däzu, cuapiote, onza, mina, mujua, 'nedpe 'ne xängu yä pozu ne yä húa. Man m'met'o thotho mi 'mu yä na, tsundapo ´ne ya nthenfani, pegue nuya casi njo'o.
Ge götho yä paxi 'ne yä zu' 'mukua Nhietho, nu'u yä jä'i padi ntho n'a 150 ya paxi 'me ko ge'ä othe. Hange'ä nu'mu 1990 bima ma forma rä Organizacio ge Médicos Tradicionales ge yä ñuhu nua Nhietho, Ver., pa dä ma m'mets'i götho nu'a mi padi u yä däk'ei mi 'mu man'met'o ne dinja mföt'si pa di 'mu manho gotho yä ha'i ñuhu 'mukua Nhietho.
Jämadi ä Centro Coordinador ge I.N.I. bu Nhietho 'ne Mati, ge nu'ä m'mots'i bi uni pa xtän nguahna 'mefi; jämadi ä Lie. José Cisneros Sänchez, Dr. Hermenegildo Herrera, Reyna Camarillo Reyes, Arq. Refugio Rojas Escalante, Biól. Irene Pérez García 'ne Isidora Petronilo Molina, guetho bin nföxte sinque n'a interés.
Jämädi ä Organizacio ge Médicos Indígenas Tradicionales ge ñuhu nuä Nhietho, getho bi dumbä na 'mefi.
Jämädi ä Dra. Leticia Cano Asseleih 'ne ya Biól. Myriam Ramos getho bin nfoxte pa gehna 'mefi.